Byť sám sebou a emócie v práci

O autenticite som už hovorila veľa krát. Ako má byť líder autentický a vtedy je dôveryhodný, inšpiratívny a prirodzene budí rešpekt.

Čo to ale znamená byť autentický? Jednoducho povedané Byť sám sebou. Znie to príliš ako klišé a čo je klišé, väčšinou je to milión krát povedané. A čo je milión krát povedané bude asi pravda 🙂 

Byť sám sebou – najlepšia rada akú som kedy počula.. Lenže ako? Jednoducho povedané, účinné a predsa tak ťažko zvládnuteľné.

Aká ja vlastne som aby som mohla povedať, že teraz som sama sebou?

Kto aj vlastne som, keď v rôznych situáciách sa správam ako iný človek?

Je možné, že pri jednotlivých ľuďoch sa správam inak?

Aká teda som? 

• Som inšpiratívny líder, ktorý má kopec energie a posúvam, motivujem, som extrovert a vystupovanie pred ľuďmi mi nerobí problém, ba sa v tom vyžívam? 

• Alebo som lenivá, stále by som spala, veľa jedla a v tichosti vo vlastnom kúte čítala knihu? Ďaleko od ľudí?

• Alebo by som dokonca pozerala americké romantické komédie a Farmu? 

• Či v skutočnosti som party žena, čo má rada spoločnosť a rozhovory o podstatných veciach? 

• Som viac karieristka, či žena v domácnosti? 

Koľko takých protikladov máte v sebe vy? 

Ja osobne som veľmi dlho pátrala po tom, ktorá časť mňa je tá “charakteristická”, kto vlastne som . Dobrá správa je, že som to všetko 🙂 

V našej osobnosti sa nachádza veľmi veľa schopností, zručností a “skrytých osôb”, ktoré konajú vtedy, keď to potrebujeme. Od extroverta po introverta, od melancholika až po veselého sangvinika. Je to naša osobnosť a preto je dobré si uvedomiť, že to máme vlastne stále vo svojich rukách. Pre mňa dôležitá téma pri osobnom rozvoji je aj práca s vnútornými osobami (žena, muž, boh, zviera, dieťa), to je však nie téma na jeden článok, skôr na osobné stretnutia s koučom. 

Ako začať v pátraní po autenticite? 

Prvý krok, ktorý môžte začať aplikovať okamžite je počúvanie svojich emócíí. A aby sme sa vrátili aj do pracovného prostredia – ako môže emócie v práci využívať líder k autenticite. Trošku dokomolená veta, ale lepšie sa napísať nedá 🙂 

Aby sme sa správne chápali – emócie v tomto kontexte je všetko, čo cítim. Naše telo je veľmi múdre a jasne nám napovedá, čo je pre mňa prirodzené, autentické, čo som ja. Úlohou racionálneho myslenia a nášho vedomia je v tomto prípade preložiť tento pocit do pomenovania toho, čo cítim. 

Keď sa povie “emócie v práci” veľa ľudí napadne – “to v žiadnom prípade”, pretože pod pojmom “emócie” si väčšina ľudí predstaví iba to, ako vyznávam šéfovi lásku, alebo poviem otravnej kolegyni, že mi lezie na nervy a nechcem sa s ňou rozprávať 🙂 Nie tieto emócie myslím (to sú už nahromadené tie, ktoré som si nepripúšťala. )

Myslím reagovať na situácie z môjho prirodzeného ja, tak ako to vidím, vnímam v danej situácii. 

Pozitívne dopady pre Váš život : 

• Menej konfliktných situácií – keď pomenujete, čo cítite, ľudia nemajú tendenciu útočiť! Predstavte si to z opačnej strany : Niekto, koho ste sklamali, síce cíti sklamanie, ale nepovie Vám to na rovinu. Namiesto toho, po Vás začne kričať a vyčítať Vám Vaše správanie. Čo budete robiť? Prirodzene sa brániť. A tým, že Vy sa budete slovne brániť, sklamaný človek bude ešte viac argumentovať a dôjde ku konfliktu, k hádke. Keby Vám na začiatku povedal čo cíti? Vyzeralo by to inak? “Počuj, to, že si mi papiere neodovzdal včas ma vážne sklamalo. Cítim, že je to sklamanie” Vnímate to inak? 
• Väčšia miera autenticity. Keď sa tvárim, že je všetko OK a popri tom som sklamaná – ľudia okolo mňa to vidia a nevedia, čo sa deje. Vystihuje to môj obľúbený citát : ”To kým si z Teba kričí tak hlasno, že nepočujem, čo hovoríš”  Keď to poviem narovinu – som jednotná. Moja reč tela aj ústa hovoria to isté. Som vtedy sama sebou.  

S láskou

Maria