Ako nám pomôžu individuálne rozhovory?

Sandra je mladé blonďavé okaté dievča, vlastne už mladá dáma. V septembri oslávila v kruhu svojich najbližších 26te narodeniny. Keď v 24roch rokoch ukončila štúdium na vysokej škole manažmentu, zamestnala sa v lokálnej firme s predajom podláh ako asistentka. Keďže je slušne vychovaná a prácu si váži, vždy sa snaží urobiť v pracovnom čase maximum. Medzi jej vlastnosti, ktoré manažment tak oceňuje je hlavne pedantnosť a poctivosť.

Všetci vo firme vedia, že na Sandru sa môžu spoľahnúť a jej práca je vždy hotová na 100%. Sandra je spokojná. V tom firma začne expandovať a rozširovať svoju pôsobnosť. Manažmentu sa to veľmi páči, veď to je aj plán – kto by nechcel nárast firmy? Manažér vie, že Sandra je tu pre nich, pripravená, lojálna a ochotná vždy pomôcť. Práca sa kopí, zodpovednosti a kompetencie Sandry sa menia, je zahltená otázkami, ako veci robiť správne. Zatiaľ sa jej to darí – podáva maximálne výkony a manažér je s ňou veľmi spokojný.

Keď už nevládze

Sandra mala veľmi zlý deň. Odišla dnes po týždni z práce presne v čase, keď jej končí pracovná doba (posledné obdobie zvykne ťahať nadčasy, aby všetko stihla) a zbehla s kamarátkou na kávu. Obidve sa veľmi tešili, keďže ako sami dobre viete, po 25ke sa aj s kamarátkou na kávu musíte dohadovať mesiac dopredu…

„Nevládzem..“

Boli jej prvé slová, ktorými privítala kamarátku, na ktorú sa tak veľmi tešila.

V prvom momente sa zľakla, či jej v partnerskom živote je všetko v poriadku. Začala rozprávať…

Pracujem tam už 2 roky. Som tam spokojná, no v rebríčku môjho šéfa, keď niečo potrebujem som asi na poslednom mieste.

On odo mňa vyžaduje, tvrdí mi, že som jedna s najdôležitejších častí firmy, no aspoň hodinu času na mňa nikdy nemá. Vždy je niečo dôležitejšie…

Keď si už ku mne sadne, je zahĺbený iba do svojich myšlienok, zvoní mu telefón, ktorý on zásadne vždy zodvihne a nevenuje mi pozornosť!…“

„Asi odtiaľ odídem.. Síce ma to baví, ale ja to už ďalej nebudem trpieť.. Stále nemá na mňa čas a ja neviem, či veci robím správne.. Neviem, či idem správnym smerom, tak ako si to firma predstavuje a tá neistota ma ubíja!“

Jozef je úspešný manažér. Pod jeho rukami firma vyrástla za neuveriteľné dva roky o 50%. Venuje sa obchodovaním s podlahovými krytinami a firemné obraty a zákazky sa neustále zvyšujú. Za čo vďačí svojmu úspechu?

„Som zameraný na výsledky. Mojim mottom je, kde je snaha a energia, tam prídu výsledky. Som síce unavený z toľkej práce, mám na starosti 12 obchodníkov, asistentku, právne oddelenie aj učtáreň, ale viem správne úlohy delegovať. Aj keď kontrola je potom samozrejme na mne. Čísla hovoria za všetko! Veď sa len pozri ako sme narástli!“

„Som spokojný aj s podporou predaja. Tam mám jednu úžasnú osobu – volá sa Sandra. Je to mladá ambiciózna žena, ktorú som naučil ako veci roboť správne. Je pre mňa veľmi dôležitá. Vždy viem, že o čokoľvek ju požiadam, úlohy splní dokonale a môžem sa na ňu spoľahnúť.“

Sandra a Jozef

Pozrime sa na dvoch ľudí z nadhľadu. Dvaja ľudia v jednej firme, pracujú na jednom projekte a každý z nich si myslí niečo iné. Dvaja ľudia, dva rôzne uhly pohľadu na jednu vec:

Sandra :

„Pracujem veľa a dlho, nie som si istá či veci robím správne, na začiatku som  bola motivovaná niečo dosiahnuť, ale keď vidím, že môj manažér ma má až na vedľajšej koľaji, fakt sa mi nechce do toho púšťať – čo z toho budem mať? Iba viac zbytočných stresov, viac práce. Tak som sa rozhodla, že už budem robiť iba veci, ktoré sú nutné. Zvykla som si, dávať veciam aj môj osobitný nádych, vždy viac ako sa odo mňa očakávalo a dosiahla som iba to, že mám viac práce.

V poslednom čase by mi stačilo obyčajné „ďakujem, dobre si to urobila“, dokonca by som prijala aj „ďakujem, že si to urobila, no v tomto reporte mi chýba údaj o výdavkoch. Keď ho tam doplníš, budem mi na porade jasnejšie vysvetliť nárast produkcie“ .

Čakám na svojho manažéra príliš dlho, aby si všimol, čo všetko robím.“

Jozef:

„Sandru mám fakt rád. Bez jej pomoci by sme ako firma vôbec neboli tam, kde sa teraz nachádzame. Vie o firme viac ako ktokoľvek iný, bez nej by sa to niekto len veľmi dlho učil. Potrebujeme ju! Svoju prácu zvláda perfektne! Ale niečo sa začalo diať a ja netuším čo. Mal by som sa s ňou porozprávať. Myslím, že má problémy doma. Ale to by predsa malo zostať u nej a nie si to ťahať do práce. My potrebujeme aby tu bola každý deň v 100% stave!“

Niekedy v závale pracovných povinností zabúdame, že pracujeme s ľuďmi. Keď pracujete ako manažéri určite ste už počuli starý známy výrok – „ľudia sú ten najdôležitejší kapitál“ a je to svätá pravda.

Prečo sa teda Jozef nestará o svoj kapitál? A ako to môže zmeniť?

Môže sa nám stať, že na krídlach úspechu zabúdame poďakovať. Alebo zabúdame na konštruktívnu spätnú väzbu. Napriek tomu, že firma rastie, odumiera jej jeden veľmi dôležitý článok – Sandra. Človek, ktorý je zapálený pre firemné ciele,  stratil motiváciu. Človek, ktorý vždy dal do práce aj kus seba, robí už iba nutné povinnosti z rutiny, zatvorí dvere na kancelárii a tým pre ňu práca končí. Vraví sa, že „Ťažný kôň znesie najviac“, mnoho manažérov to aj prakticky využíva a je to veľmi lákavé – zažila som si to. 

Ako manažérka obchodnej skupiny som pracovala s lepšími aj horšími obchodníkmi. Aj keď tí najlepší vždy vyžadovali samostatnosť, čas na individuálne rozhovory sme si našli.  Nie z povinnosti. Kvôli doplneniu bateriek. Aj ťažný kôň potrebuje oddych, aj on potrebuje povzbudenie, smer, motiváciu. A hlavne vedomie, že v tom nie je sám. Že je člen tímu a má plnú podporu od svojho nadriadeného – čo je najdôležitejšie, treba to aj povedať a dokázať, nie si to iba myslieť.

Keďže Jozef je typ manažéra, ktorý sa chce starať o svojich ľudí, hľadal riešenie v tejto situácii. Nechcel prísť o produktívneho zamestnanca a zároveň potreboval, aby si Sandra aj naďalej plnila svoje povinnosti.

Naše prvé stretnutie

Prvýkrát sme sa stretli pred rokom v jeho kancelárii. Privítal ma s úsmevom, ktorý prezrádzal veľa. Chcel pôsobiť profesionálne a v dobrej nálade, no úsmev, kde sa krivia pery, ale oči zostávajú smutné, som už videla toľkokrát, že som hneď tušila vážnosť situácie. Podali sme si ruky a bez akéhokoľvek „ice-breaku“ prešiel rovno k veci. K Sandre. Trápila ho tá otázka už niekoľko mesiacov. Tápal, čo robiť v tejto situácii tak dlho, až na stole svietila jej výpoveď, ktorú nechcel podpísať.

Hovorili sme spolu veľa a dlho. Hlavnou a nosnou témou nášho rozhovoru bola komunikácia v tíme. Zaujímalo ma, akým spôsobom a kedy naposledy bol so svojimi ľuďmi sám. Kde mali možnosť oni povedať, čo ich zaujíma, baví, trápi, kam by sa chceli posunúť, ako plánujú dosiahnuť svoje výsledky.

Keď sa pozrel do „zrkadla“ , sám pochopil a uznal za správne urobiť sériu individuálnych rozhovorov so svojimi podriadenými. Dal si za úlohu, naplánovať individuálne stretnutia pre každého člena tímu. Pripravovali sme sa spoločne na formu komunikácie s podriadenými, aby efekt týchto rozhovorov bol prínosný nielen pre manažéra ale aj pre ľudí v tíme.

A vďaka týmto bodom, na ktoré Jozef prišiel, si skutočne uvedomil potrebu individuálnych rozhovorov.

Na začiatok si ich napísal do diára, aby ich mal denne na očiach a žil s nimi. Prinieslo mu to nový pohľad nielen na Sandru, ale aj na všetkých jeho podriadených. Do života si priniesol väčšiu dávku otvorenosti a úprimnosti na pracovisku, čo mu dáva denno – denne reálny pohľad na problémy, ktoré bežne vznikajú. Bežné, ale aj vypäté situácie rieši oveľa jednoduchšie – spomenie si na to, čo má napísané v diáry..

  1. Aj keď som nadriadený, neznamená to, že oni pracujú iba pre mňa, ale ja som ich hlavnou oporou, aby sa mohli posúvať, robiť správne rozhodnutia a zarábať
  2.  Oni nepracujú pre mňa ako osobu, v prvom rade pracujú samy pre seba – pre svoj pocit zadosťučinenia, pre svoje vlastné vnútorné motivácie, či už je to kariéra, dobrý pocit, že som pomohla ľuďom, alebo peniaze, nie PRE MŇA ako manažéra.
  3. Aj keď som manažér a líder, v druhom rade pracujú pre firmu  na spoločných cieľoch a víziách celej firmy, celého tímu a nie na mojich cieľoch a plánoch do budúcna! Pretože sa v nich vidia. Vidia, že keď firma bude rásť, bude rásť aj ich status, plat, skúsenosti a pod.
  4.  Viem definovať motivácie jednotlivcov v mojom tíme?
  5. Uistite sa, že čo dávate do vzťahu, musí byť stále vyvážené. Nie iba očakávať, ale aj dávať. Ja ti dám môj čas, plnú pozornosť a podporu (individuálny rozhovor) a ty mi dáš výsledok počas týždňa.

Niekomu to možno príde v rozpore s tým, čo sa doteraz o riadení ľudí naučil. Niekomu to príde prirodzené a správne, no aj tak nekoná podľa toho, lebo je naučený niečo iné. Ak máte chvíľu času, skúste sa aj vy zamyslieť ako ste na tom.

  • Do akej miery je to v súlade aj s Vašim zmýšľaním?
  • Čo si z toho viem zobrať do „môjho diára“?
  • Podľa čoho budem vedieť, že sa veci zmenili k lepšiemu?

A ako dopadla Sandra? Konečne sa cítila vypočutá. Stiahla výpoveď a momentálne čaká na povýšenie na vedúcu úseku podpory predaja.  Pravidelné stretnutia s manažérom ju nakopli, cítila sa sebaistejšie, vedela, že kráča správnym smerom a keď a jej niečo nepáčilo, vedeli si to vydiskutovať medzi 4 očami… Tomu sa hovorí efektívne individuálne rozhovory.

„Priama komunikácia patrí medzi prvotné podmienky úspechu! Avšak iba dobrý človek môže jednať priamo a iba dobrou a všetkým prospešnou prácou je možné konať otvorene pred verejnosťou. Priame a jednoduché jednanie v ľuďoch vzbudzuje všetky dobré inštinkty. Pokiaľ jednáš otvorene s úmyslom ľuďom pomôcť, tvoj úspech je neodvratný”
Tomáš Baťa

Mojou vášňou je priviesť manažérov na cestu lídra s pomocou využívania individuálnych rozhovorov. To všetko so zachovaním ich autenticity, sebavedomia a vlastných hraníc.Viac o mne si prečítate tu>>
  • Chcem začať hneď! :-)

    BEZPLATNÝ tréning POČÚVANIA pre (nielen) lídrov! Nechajte sa inšpirovať už teraz a urobte niečo pre seba v pribehu 7 dní!

  • Stretnime sa aj na Facebooku! :-)